Pripomíname si 130. výročie narodenia Jozefa Špirka

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky si pripomína 130. výročie narodenia významného teológa, univerzitného profesora a cirkevného historika Jozefa Špirka (*2. apríl 1896, Spišské Podhradie - +30. október 1954, Fričovce), ktorý patril medzi najvýznamnejších slovenských odborníkov v oblasti cirkevných dejín a významne prispel k výskumu histórie Spiša i k ochrane jeho kultúrneho dedičstva.

Po gymnaziálnych štúdiách v Levoči a Rožňave študoval teológiu v Rožňave a v Spišskej Kapitule. Štúdium ukončil na Viedenskej univerzite ako chovanec Pázmanea, pričom 25. júla 1920 bol vysvätený za kňaza.

Po vysviacke pôsobil krátko ako kaplán v Zázrivej. Ešte v roku 1920 sa stal kaplánom a profesorom náboženstva na nemeckom evanjelickom gymnáziu v Kežmarku. V roku 1925 získal doktorát teológie v Olomouci. Od roku 1927 pôsobil ako profesor cirkevných dejín, kánonického práva, cirkevného umenia, dogmatiky, sociológie a patrológie na Vysokej škole bohosloveckej v Spišskej Kapitule.

V roku 1943 sa habilitoval na docenta na Slovenskej univerzite v Bratislave a na jej teologickej fakulte prednášal cirkevné dejiny, cirkevné umenie a kresťanskú archeológiu. O rok neskôr bol vymenovaný za spišského kanonika a sudcu diecézneho tribunálu. Po represáliách komunistického režimu proti Cirkvi v roku 1950 bol uväznený a následne internovaný v Sládečkovciach. V roku 1952 odišiel do Košickej arcidiecézy a stal sa farárom vo Fričovciach.

Významne sa zaslúžil o rozvoj školstva i ochranu kultúrneho dedičstva. V Kežmarku sa podieľal na založení slovenského gymnázia a v Spišskej Kapitule založil diecézne múzeum. Vo svojej vedeckej práci sa venoval cirkevným dejinám, dejinám Spiša i výskumu umelecko-historických pamiatok regiónu.

Je autorom viacerých významných diel, medzi ktoré patrí kniha Husiti, jiskrovci a bratríci v dejinách Spiša (1937), v ktorej ako jeden z prvých poukázal na rozdiely medzi týmito historickými pojmami. Jeho dvojzväzkové dielo Cirkevné dejiny I - II (1943) patrí k najvýznamnejším syntézam cirkevných dejín na Slovensku. Publikoval aj práce o umelecko-historických pamiatkach Spiša, napríklad Výtvarné pamiatky Spišskej Kapituly (1943) či Snem v Tridente (1947). V Prahe vydal aj odbornú publikáciu Patrológia (1939) a venoval sa tiež biografickým štúdiám významných osobností, napríklad Štefana Mišíka a Jozefa Hradského.

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky si pri príležitosti výročia jeho narodenia pripomína jeho vedecký a kultúrny odkaz a vyzdvihuje jeho významný prínos k rozvoju cirkevnej historiografie na Slovensku i k ochrane historických a umeleckých pamiatok regiónu Spiš.