Vláda schválila strategický dokument pre modernizáciu ochrany kritickej infraštruktúry

Slovenská republika spravila významný krok pri modernizácii ochrany svojej kritickej infraštruktúry. Vláda schválila v piatok 9. januára 2026 novú Stratégiu odolnosti kritických subjektov Slovenskej republiky, ktorú predložil na rokovanie minister vnútra Matúš Šutaj Eštok.

Odolnosť kritickej infraštruktúry predstavuje kľúčový prvok národnej a medzinárodnej bezpečnosti. Bezpečnostné prostredie v našom regióne zmenili v poslednom období najviac udalosti ako migrácia, pandémia covidu a vojna na Ukrajine. Rastúci trend majú nové bezpečnostné fenomény, ako sú kybernetické, informačné a hybridné hrozby. Zmena klímy zas zintenzívňuje frekvenciu a rozsah extrémnych výkyvov počasia.

Dokument reaguje na tieto nové hrozby a zároveň zásadne mení prístup k ochrane kľúčových služieb pre občanov v oblasti dodávok energií, bezpečnosti, zdravia, dopravy či distribúcie potravín. Pôvodný model ochrany prvkov kritickej infraštruktúry sa zameriaval skôr na statické a reaktívne opatrenia po vzniku udalosti. Nová stratégia prechádza od tohto prekonaného pasívneho modelu k dynamickému a proaktívnemu systému, založenému na hodnotení rizík, prevencii a odolnosti. Cieľom je pochopiť najväčšie hrozby a zmierniť ich riziko, ako aj dôsledky.

Schválenie stratégie nadväzuje na nový moderný zákon o kritickej infraštruktúre z roku 2024 a európsku smernicu o odolnosti kritických subjektov z roku 2022, pričom Slovenská republika je v poradí len treťou krajinou Európskej únie, ktorá si splnila povinnosť prijatia stratégie.

Stratégia analyzuje súčasný stav a zraniteľnosť kritických subjektov, vymedzuje ciele a opatrenia do roku 2030 a určuje rámec koordinácie medzi ústrednými orgánmi štátu, samosprávou a kritickými subjektmi. Ministerstvo vnútra ako gestor problematiky zriadi stálu medzirezortnú skupinu pre kritickú infraštruktúru, ktorá bude vrcholovým koordinačným a metodickým orgánom.

Nový systém je založený na troch kľúčových cieľoch:

1. Proaktívny prístup: Reagovanie na hrozby sa nahradí dôrazom na systematické predvídanie, monitorovanie a plánovanie. Nové opatrenia sa snažia identifikovať potenciálne riziká skôr, než sa naplnia.
2. Posilnenie plánovania a reakcie:Vytvorenie dynamického systému s jasnými postupmi pre rôzne typy hrozieb. To zahŕňa aj lepšiu koordináciu medzi štátnymi orgánmi a kritickými subjektami.
3. Komplexný prístup k odolnosti:Zmena filozofie ochrany kritickej infraštruktúry, ktorá sa neobmedzuje len na fyzickú bezpečnosť, ale zahŕňa aj schopnosť rýchlo sa zotaviť z narušení spôsobených kybernetickými bezpečnostnými incidentmi, prírodnými katastrofami, ľudskými, dodávateľskými alebo organizačnými systémovými zlyhaniami, inými technogénnymi a asymetrickými hrozbami.