Na Slovensku sa v roku 2025 odohralo menej mimoriadnych udalostí, najviac bolo povodní

Slovenská republika čelila minulý rok 366 mimoriadnym udalostiam, čo je v porovnaní s rokom 2024 o 129 prípadov menej. Najviac postihnutým bol Prešovský kraj a najčastejšie sa vyskytovali povodne. Vyplýva to zo štatistík Centrálneho monitorovacieho a riadiaceho strediska sekcie krízového riadenia Ministerstva vnútra SR.

S cieľom zvýšiť odolnosť a pripravenosť obyvateľov Slovenska ministerstvo vnútra minulý rok pripravilo historicky prvú ucelenú príručku s inštrukciami, ako postupovať pri konkrétnych mimoriadnych udalostiach. Brožúra je dostupná na webe ministerstva vnútra v textovej podobe, audioverzii a v anglickom, maďarskom a rusínskom jazyku.

S povodňami bolo spojených 100 mimoriadnych udalostí, najviac ich bolo v mesiacoch jún, júl a november. Povodne potrápili Slovensko najčastejšie aj v roku 2024. Ďalej nasledujú v štatistikách za rok 2025 veterné smršte (53), požiare veľkého rozsahu (50), poplašné správy o nástražnom výbušnom systéme (45), úniky nebezpečných látok (28), nálezy nebezpečných látok (26), nedostatok pitnej vody (13), zosuvy pôdy (12), snehové kalamity a dopravné nehody veľkého rozsahu (zhodne 9 prípadov) a havarijný stav mosta/cesty (3).

Za rok 2025 evidujeme aj 18 mimoriadnych udalostí v kategórii iné. Išlo najmä o šírenie nákazlivej choroby zvierat (vtáčia chrípka, úhyn rýb, slintačka a krívačka), útok nožom, ohrozenie stavbou, environmentálna záťaž alebo zhoršenie kvality vôd, ohrozenie medveďom hnedým, nález munície a výskyt infekčného ochorenia.

Takmer polovica všetkých mimoriadnych udalostí (158 prípadov) sa stala v Prešovskom kraji, ktorý bol najviac sužovaný aj v roku 2024 a 2023. Nasledujú Banskobystrický a Košický kraj (zhodne 39 prípadov), Bratislavský kraj (38), Trnavský kraj (33), Trenčiansky kraj (16) a Žilinský kraj (14). Najmenej mimoriadnych udalostí sme zaznamenali v Nitrianskom kraji (7).

Spomedzi okresov bol najviac zasiahnutý Prešov,v ktorom evidujeme 38 mimoriadnych udalostí (17 prípadov povodní a 12 prípadov veternej smršte).

Mimoriadne udalosti si vyžiadali vyhlásenie mimoriadnej situácie v 121 prípadoch, čo je rovnaký počet ako v roku 2024. Najčastejším dôvodom pre vyhlásenie mimoriadnej situácie bola veterná smršť, išlo o 52 prípadov, väčšina z nich bola vyhlásená začiatkom júla.

Na celom území Slovenska platila od 25. marca do 19. novembra 2025 mimoriadna situácia z dôvodu rozšírenia nákazlivej choroby zvierat - slintačky a krívačky. Aktuálne pre celé územia Slovenska pretrváva mimoriadna situácia v súvislosti s hromadným prílevom cudzincov z dôvodu vojnového konfliktu na Ukrajine, ktorá bola vyhlásená ešte v roku 2022.

Vyhlasované sú okrem mimoriadnych situácií aj stupne povodňovej aktivity, konkrétne druhý a tretí stupeň. Celkovo bolo na Slovensku vyhlásených minulý rok 101 II. stupňov povodňovej aktivity a 51 III. stupňov povodňovej aktivity.

Kontrolné chemické laboratóriá civilnej ochrany dostali minulý rok 84 príkazov na výjazd, prípadne vykonanie rozboru, čo je o 11 prípadov menej ako v roku 2024. Úlohou týchto laboratórií dislokovaných v Nitre, Slovenskej Ľupči a Jasove je najmä prieskum a meranie ovzdušia, odoberanie vzoriek podozrivých a neznámych látok a ich chemická alebo radiačná analýza.

Nie pri každej mimoriadnej udalosti sa vyhlasuje aj mimoriadna situácia. Základným rozdielom medzi týmito dvoma pojmami je, že kým mimoriadna udalosť sa stáva, mimoriadna situácia sa vyhlasuje, je to obdobie ohrozenia alebo pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti na život, zdravie alebo majetok. Počas mimoriadnej situácie sa vykonávajú príslušné opatrenia a činnosti na záchranu, znižovanie rizík a zamedzenia šírenia následkov mimoriadnej udalosti. Môže ju vyhlásiť starosta, primátor, okresný úrad prípadne až vláda.