Poplatok za rozvoj potvrdil svoj význam, samosprávy ocenili zmeny

Novela poplatku za rozvoj sa v praxi osvedčila. Väčšina samospráv hodnotí zmeny pozitívne, pričom nové možnosti využitia výnosu už aktívne používajú alebo ich plánujú zaviesť v najbližšom období. Výsledky zároveň priniesli dôležitú spätnú väzbu pre ďalšie nastavovanie zákona.

"Spätná väzba zo samospráv je najlepším zrkadlom zákona a zároveň jeho skúškou správnosti. O to viac nás teší vysoká účasť v ankete, ktorá nám poskytuje relevantný obraz o tom, ako sa novela poplatku za rozvoj premietla do praxe," uviedol štátny tajomník ministerstva vnútra a splnomocnenec vlády pre územnú samosprávu Michal Kaliňák.

Ministerstvo vnútra vďaka ankete, do ktorej sa zapojilo 418 z celkového počtu 544 samospráv, ktoré majú zavedený poplatok za rozvoj, disponuje aktuálnymi dátami o využívaní výnosu z poplatku za miestny rozvoj. Najčastejšie samosprávy využívajú tieto prostriedky na obstaranie zariadení slúžiacich na starostlivosť o bezpečnosť, poriadok a údržbu obce alebo obecného majetku, čo potvrdilo 77,4 % respondentov. Na financovanie verejných vodovodov alebo kanalizácií využíva výnos z poplatku 28,6 % samospráv, na tvorbu štúdií územnoplánovacej dokumentácie 27,4 % a na pozemkové úpravy 10,7 % oslovených.

"Zaujímalo nás aj celkové hodnotenie zmien, ktoré novela zákona platná od novembra minulého roka priniesla. Viac ako 86 % komunálnych lídrov ich hodnotí pozitívne. Nové možnosti použitia výnosu poplatku za rozvoj už využila viac ako pätina samospráv a ďalších takmer 40 % plánuje ich využitie v priebehu tohto roka. Aj to je dôkaz, že toto rozšírenie malo svoj význam," povedal štátny tajomník.

Súčasťou ankety bol aj tzv. inflačný koeficient - automatické navyšovanie poplatku kopírujúce infláciu. Ten hodnotí negatívne iba 1,2 % respondentov, čo potvrdzuje opodstatnenie jeho zavedenia do Zákona o miestnom poplatku za rozvoj.

"Takáto výrazná podpora významu inflačného automatu je veľmi dôležitá na to, aby sme uvažovali o jeho zavedení na všetky miestne dane a poplatky a tiež na financovanie preneseného výkonu štátnej správy," doplnil Michal Kaliňák.

Rezort vnútra získané dáta využije aj pri ďalších úpravách parametrov predmetného zákona. Cieľom je posilniť finančnú stabilitu samospráv a zároveň zvyšovať kvalitu života obyvateľov.

"Anketa nám ukázala nielen to, kde sme uspeli, ale aj kde máme priestor na zlepšenie. Práve na základe takýchto dát vieme nastavovať ďalšie kroky tak, aby boli pre samosprávy prínosom," uzavrel štátny tajomník Kaliňák.